Doom: The Dark Ages (RECENZIA) – Poctivá stredoveká strieľačka

Doom: The Dark Ages (RECENZIA PS5) – Obsah článku

• Kedysi dávno, v stredovekej galaxii
• „Doomyslný“ stroj na zabíjanie
• „Co Doom dal“
• Stredoveký Doom krásne vyzerá a znie
• Doom rozhodne nepatrí do starého železa
• Recenzia Doom: The Dark Ages: záverečné hodnotenie
• HW nároky pre Doom: The Dark Ages PC

Kedysi dávno, v stredovekej galaxii

Jedno sa najnovšiemu Doomovi nedá uprieť – rozhodne neplytvá hráčovým časom. Po nutnom úvode vás tak veľmi rýchlo zavedie do stredovekého kráľovstva, ktoré sa zúfalo bráni invázii pekelných síl pod velením princa Ahzraka. Čo je asi tak všetko, čo o príbehu Doom: The Dark Ages potrebujete vedieť. 

Príbeh síce ponúka niekoľko často sa objavujúcich aktérov, ako je kráľ, jeho dcéra, démonický záporák a jeho poskokovia, a ďalej rozvíja pomerne komplikovanú mytológiu Doom univerza, ale k postavám si len ťažko vytvoríte nejaký vzťah, nieto ešte k tradične nemému Doom Slayerovi.

Dejová línia je tu tak obyčajnou kulisou, ktorej jediný účel je dať tomu nekonečnému masakru démonov aký-taký zmysel. V tomto ohľade síce odvádza slušnú prácu, ale hlboký oscarový zážitok tu pre istotu nehľadajte. Vlastne jediná emócia, ktorú zo mňa The Dark Ages za celý čas hrania vydolovalo, bola neutíchajúca túžba preplesknúť princa Ahzraka vždy, keď sa objavil na obrazovke. Ten chlapík si o to jednoducho koleduje celou svojou existenciou.

„Doomyslný“ stroj na zabíjanie

Doom: The Dark Ages je akčná strieľačka každým pixelom, takže nepriatelia sa na vás rútia hlava-nehlava, krv tu tečie v hektolitroch a vystrieľané projektily a patróny sa počítajú na milióny. Hrateľnosť je parádna, pocit zo strieľania taktiež a arzenál je dostatočne variabilný, všetky zásadné atribúty zábavnej strieľačky si teda môžeme úspešne odškrtnúť. 

Klasické doomovské kúsky typu dvojhlavňová brokovnica, plazmová puška či raketomet samozrejme nechýbajú, objaví sa ale aj guľomet strieľajúci rozdrvené lebky, kolíkomet, reťazomet a ďalšie zaujímavé exempláre (napríklad štýlová variácia BFG), všetky samozrejme v patrične stredovekom dizajne. Hlavnou hviezdou arzenálu Doom: The Dark Ages je ale bezpochyby štít kombinovaný s motorovou pílou, za ktorým sa môžete nielen schovávať, ale aj ho vrhať pred seba, alebo s ním drviť svojich nepriateľov. Pokiaľ ste si teda niekedy chceli pripadať ako maximálne brutálny stredoveký Kapitán Amerika, lepšiu príležitosť asi len tak mať nebudete.

Používanie štítu je vcelku jednoduché. Podržaním L2 na ovládači sa kryjete, tlačidlom L1 vrhnete štít dopredu (ktorý sa následne na pár sekúnd zareže do obete, než ho povoláte späť), a kombináciou L2 a následne R2 vykonáte drvivý útok, kedy v plnej rýchlosti narazíte štítom do nepriateľa a buď ho rovno rozprsknete na zmesku krvi a kostí, alebo mu uberiete poriadnu časť zdravia. 

Štít je jednoznačne skvelým rozšírením arzenálu a inovatívnou novinkou v rámci série. Síce mi spočiatku chvíľu trvalo, kým som si zvykol, že tlačidlom L2 výhradne používam štít a pomocou R2 strieľam, takže som sa po vzore klasických strieľačiek najskôr ustavične snažil s L2 zameriavať, ale akonáhle sa mi podarilo preprogramovať mozog, všetko si parádne sadlo a každý súboj sa razom premenil na adrenalínom napumpovanú stredovekú jazdu. 

S pomocou štítu možno ale aj riešiť environmentálne hlavolamy a dostávať sa na inak neprístupné miesta, prípadne ním ničiť nepriateľské brnenia či vykonávať parry – teda odrážať zeleno vyznačené útoky a projektily protivníkov, čím ich omráčite a získate príležitosť vykonať zdrvujúci útok na blízko (rozumej „ovaliť ich remdikom po hlave“). Správne načasovanie a vykonávanie parry je potom pomerne kľúčové a mnohokrát vám môže zachrániť život, najmä na vyšších obťažnostiach.

Čo sa obťažnosti týka, hra síce ponúka niekoľko preddefinovaných úrovní, ktoré uspokoja ako začiatočníkov, tak aj úplných masochistov vyžívajúcich sa v utrpení. Zároveň ale umožňuje si v rámci týchto obťažností množstvo faktorov individuálne nastaviť podľa svojich predstáv, napríklad časové okno na uskutočnenie parry. Vďaka tomu si tak hrateľnosť môžete značne prispôsobiť svojim silným a slabým stránkam a hru si užiť na maximum, čo je skvelé. 

Inak ale Doom naďalej využíva typicky old schoolový prístup – zdravie a štíty sa neregenerujú samovoľne, ale musíte si poctivo zobrať lekárničky povaľujúce sa na zemi alebo vypadnuté zo zabitých nepriateľov. Tomu nahráva aj osvedčený systém exekúcií, kedy po patričnom oslabení protivníka môžete vykonať brutálny útok a poslať ho späť do pekla, kam patrí. Odmenou vám pochopiteľne bude slušná porcia zdravia a aj štítov, čo sa rozhodne oplatí. Doom: The Dark Ages je teda ako stvorený pre ľudí vyznávajúcich priamu konfrontáciu.

„Co Doom dal“

Ako som už spomínal, Doom: The Dark Ages sa odohráva vo svete inšpirovanom stredovekom. Počas príbehovej kampane tak navštívite všemožné hrady, dediny, mestá aj chrámy, v rámci diverzity prostredí sa ale pozriete aj na najrôznejšie sci-fi základne a vesmírne lode či do samotného pekla. Na variabilitu úrovní sa tak úplne sťažovať nemôžem. 

Je ale treba podotknúť, že Doom Slayer tentoraz dostal od tvorcov dosť priestoru na vybláznenie sa a dočkal sa asi najrozľahlejších úrovní v histórii celej série. Čas od času tak zavítate do značne rozľahlej oblasti s niekoľkými cieľmi, ktoré si môžete plniť v poradí, aké sa vám zapáči, alebo ich jednoducho len voľne preskúmavať.

Jednotlivé lokácie sa oplatí preskúmať pomerne starostlivo, pretože sú v nich poschovávané kľúče od tajných miestností, ale aj materiály a zlato určené na upgradovanie zbraní, štítu a útokov na blízko. Okrem toho sa v nich tiež vyskytujú aj často nepovinní bossovia, ktorých porazením si môžete permanentne zvýšiť jeden z troch kľúčových atribútov – zdravie, štíty či maximálny počet munície.

Musím povedať, že tento otvorenejší prístup Doomovi pristane a je to príjemný kontrast k viac zovretejším, koridorovitým pasážam hry. Zmenu tempa tiež predstavujú aj misie, v ktorých ovládate obrieho bojového robota menom Atlan alebo kybernetického draka pľujúceho oheň s rotačnými guľometmi na chrbte. 

A hoci som sa na tieto pasáže z trailerov a zverejnených ukážok z hry tešil, bohužiaľ nakoniec ide o najslabšie časti nového Dooma. Pobehovať po bojisku v obrovskom bojovom mechovi síce na prvý pohľad očarí svojím meradlom, kedy neohrozene pobehujete po bojisku, búrate hradby a budovy ako bábovky na pieskovisku a do toho sa mlátite s démonmi veľkosti priemerného mrakodrapu, z hľadiska hrateľnosti ale ide o trochu triviálnu a mierne stereotypnú záležitosť.

Rovnako tak poletovanie na drakovi nie je taká zábava, ako by sa mohlo zdať, pretože ovládanie okrídleného jaštera je krkolomné. Na otvorenom nebi to síce nie je až také zrejmé, tvorcovia vás ale pomerne často nútia lietať uzavretými tunelmi a tesnými priestormi, takže som si po chvíľke lietania vždy začal rýchlo priať, aby Doom Slayer čoskoro z draka zoskočil a s brokovnicou v ruke sa zasa vrhol medzi démonov. Našťastie pasáží s drakom či Atlanom v hre príliš veľa nie je.

Stredoveký Doom krásne vyzerá aj znie

Po technickej stránke nemožno Doom: The Dark Ages nič moc čo vytknúť. Grafika je parádna a nešetrí detailmi a najmä počas cutscén si môžete prezrieť Slayera v celej jeho kráse. Veľmi sa mi páčili aj dizajny všetkých zbraní a miestny svet celkovo, ktorý vydarene mixuje prvky fantasy a sci-fi do jedného funkčného celku.

Rovnako tak ma potešili aj zvuky, či už ide o chrčanie umierajúcich démonov, zvuky zbraní alebo ohlušujúce dupnutie, keď Doom Slayer odetý do ťažkého brnenia dopadne na zem po skoku z veľkej výšky, všetko to jednoducho znie nadmieru dobre. 

Vyzdvihnúť ale musím predovšetkým nadupaný metalový soundtrack, ktorý výborne podfarbuje dianie na obrazovke. A aj keď v žiadnom prípade nie som fanúšik tohto žánru, tvrdé gitarové riffy na kosenie démonov skvele sadnú a zakaždým, keď hudba takto začala hrať, moje telo začalo produkovať približne o 300 % testosterónu viac ako normálne. Takže keby ste náhodou niekto trochu potreboval, momentálne mám navyše niekoľko kýblov.

Doom rozhodne nepatrí do starého železa

Doom: The Dark Ages je jednoducho čertovsky podarená hra. Stredoveká estetika brutálnemu lovcovi démonov pristane a v kombinácii s výbornou hrateľnosťou a solídnym arzenálom zbraní tvorí skvele atmosférickú strieľačku, na ktorú by žiadny fanúšik zbesilých FPS nemal zabúdať. Štúdio id Software teda odviedlo veľmi dobrú prácu.

Adrenalínom napumpovanú hrateľnosť v mojich očiach mierne brzdili iba pasáže s obrovským robotom a kybernetickým drakom, tie ale zasa bohato vykompenzoval viacúčelový štít, s ktorým som si na bojisku užil veľa brutálnej zábavy. Doom: The Dark Ages je tak ďalším kvalitným zárezom na pažbe kultovej videohernej série, ktorá ani po 30 rokoch svojej existencie nestráca dych. Hra vychádza 15. mája 2025 na PC (Steam), PS5, Xbox Series X/S a Game Pass.

• Zdroje: Vlastné

Doom: The Dark Ages (RECENZIA)

Záverečné hodnotenie

Táto recenzia bola napísaná pre PS5 verziu hry. Kľúč na recenziu poskytol vydavateľ hry Bethesda Softworks.

HW nároky pre Doom: The Dark Ages PC

	Minimálne HW požiadavky	Odporúčané HW požiadavky
Operačný systém	Windows 10/11 64-bit	Windows 10/11 64-bit
Procesor	AMD Ryzen 7 3700X | Intel Core i7 10700K	AMD Ryzen 7 5700X | Intel Core i7 12700K
Grafická karta	NVIDIA RTX 2060 SUPER | AMD RX 6600	NVIDIA RTX 3080 | AMD RX 6800
Operačná pamäť	16 GB	32 GB
Pevný disk	100 GB NVME SSD	100 GB NVME SSD

• Zdroj: Steam (24. 1. 2025)